27 septembra 2011

Mannuo 2011

Kratky prvy nalev vyustil do zlatozltej farby. Prvy nalev ovocne vonal a chut bola skoro totozna zo susenymi slivkami vratane jemnej horkosti.  Zvieravost zacala posobit az v dochuti. V slinach sa vracala jemna sladka sviezost. Prijemne pocity v hrdle. Zvieravost neskor ustupila a zanechala zamatovy pocit na podnebi. Salka vonala prijemne drazdivo podobne ako moschus parfemy, alebo salky po kvalitnych oolongoch z taiwanu. Listy v konvicke mali silne medovu vonu popretkavanu dymovymi naznakmi. Posledna uz chladnejsia salka pripominala chut suseneho mlieka. V dychu sa neskor zacala vracat ovocna sviezost a typicka vona mannua caju. Druhy nalev bol dlhsi s adekvatne zvysenou horkostou, ktora ale rychlo presla do chute nezrelych este nesladkych marhul. V dochuti akoby stale silnela spolu so zvieravostou. Velmi prijemna dlho nezmenena intenzita. Dalsiu salku si davam az po 10 minutach, len kvoli tomu aby nevychladla.  Zda sa ze zvieravost sa kumuluje a nastupuje hned po horkosti. Nezrele marhule sa menia na nezrele broskyne. Dalsie nalevy som sa rozhodol nepopisovat, kvoli nedostatku slovnej zasoby a intenzite zazitkov. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára